Separačná úzkosť psov

Separačná anxieta, separačná úzkosť či strach z odlúčenia – toto všetko sú synonymá pre jednu etopatiu. Tomuto pomerne častému problémovému správaniu psov však v kynológii stále nie je venovaná patričná pozornosť. Nepochopenie závažnosti tohoto správania a jeho neriešenie zo strany majiteľa vie skomplikovať spolunažívanie psa s človekom natoľko, že majiteľ zvolí radikálne riešenie problému a psa sa zbaví. Existujú však formy terapie, ktoré vedia toto problémové správanie vyriešiť. Správne nastavený terapeutický plán vie pri jeho poctivom dodržiavaní zo strany majiteľa priniesť pozitívne výsledky a okrem vyliečenia separačnej anxiety vie prehĺbiť vzťah medzi majiteľom a jeho psom a posunúť ho tak na vyšší level.

Priblíženie separačnej anxiety

Separačnú anxietu je možné zadefinovať ako stav rozrušenia psa v situácii, kedy sa pri ňom nenachádza osoba, na ktorú je tento pes naviazaný. Intenzita prejavov sa líši u každého jedinca. Zatiaľ čo u jedného môžu tieto prejavy pozostávať z jemnej vokalizácie, u druhého sa môže majiteľ vrátiť domov a nájsť kompletne zdemolovaný byt. Uvádza sa, že približne polovica populácie psov trpí separačnou anxietou, avšak je nutné podotknúť, že tieto výsledky sú vytvorené z prípadov, kedy majiteľ aktívne túto behaviorálnu poruchu u svojho psa riešil. Ako som spomínala, u mnohých jedincov sú prejavy separačnej anxiety veľmi jemné a majiteľ ich môže prehliadnuť. Tento fakt by teda mohol významne ovplyvniť percentuálne zastúpenie jedincov trpiacich separačnou anxietou v celkovej psej populácii.

Príčiny

Psy sú rovnako ako vlci sociálne zvieratá. Počas domestikačného procesu sa pes začlenil do ľudského spoločenstva a naučil sa v ňom fungovať. Pocit komfortu a sebavedomia u psa do značnej miery závisí od jeho začlenenia do ustálenej sociálnej skupiny. Vhodným prístupom a tréningom pes spolunažíva s človekom bezproblémovo. Pokiaľ však dôjde k zapôsobeniu určitých rizikových faktorov, môže dôjsť k rozvoju separačnej úzkosti, pri ktorej vzniká už spomínané prehnané naviazanie psa (väčšinou) na jedného človeka a pri následnej separácii psa od majiteľa pes očakáva príchod určitej hrozby alebo nebezpečenstva.
Osobne rozdeľujem príčiny separačnej úzkosti psov do dvoch skupín, a to na endogénne a exogénne rizikové faktory.
Medzi endogénne rizikové faktory patrí napríklad pohlavie, plemenná príslušnosť alebo kastrácia. V jednotlivých kategóriách endogénnych rizikových faktorov si mnohé štúdie protirečia. Z vlastného prieskumu, ktorý som robila v súvislosti s mojou bakalárskou prácou, som pozorovala mierne vyšší výskyt separačnej úzkosti u samcov a u kastrovaných jedincov. Čo sa týka plemennej príslušnosti, v mojom prieskume som pozorovala najvyšší výskyt separačnej úzkosti u krížencov, za ktorými nasledovala I. FCI skupina, IX. FCI skupina a III. FCI skupina.
Na rozdiel od endogénnych rizikových faktorov, ktoré vie človek ovplyvniť len minimálne, pri exogénnych rizikových faktoroch je to práve majiteľ, ktorý vie nevedomky prispieť k ich odohraniu. Do tejto skupiny totiž spadajú rôzne zmeny v živote psa, ako napríklad presťahovanie sa, zmena stereotypu, nový člen rodiny, smrť člena rodiny alebo prežitie traumatizujúceho zážitku. Samozrejme, mnoho psov dokáže tieto zmeny tolerovať a nehrozí u nich riziko rozvoja separačnej úzkosti, avšak v psej populácii sa vyskytujú citlivejšie jedince, ktoré na prežitie určitej udalosti zareagujú rozvojom tejto etopatie.

Prejavy

Prejavy separačnej anxiety by sme mohli rozdeliť do štyroch základných skupín. Prvou by boli prejavy, ktoré psy manifestujú počas prítomnosti majiteľa, druhou tie, ktoré majiteľ pozoruje pri jeho odchode z domu. Treťou a zároveň najvýznamnejšou skupinou prejavov by boli tie, ktoré sa u psa prejavujú počas osamotenia. Do štvrtej skupiny zaraďujeme tie prejavy, ktoré majiteľ u psa pozoruje po príchode domov.
Hlavným a najčastejšie pozorovaným prejavom počas prítomnosti majiteľa je tzv. shadowing. Tento pojem označuje nadmerné nasledovanie majiteľa psom kamkoľvek sa majiteľ pohne. Pes teda bude vždy vyhľadávať miesta v byte, ktoré mu umožnia mať dobrý výhľad na majiteľa. V prípade, že sa majiteľ presunie do inej miestnosti, pes ho bude nasledovať. Ak pes nemôže majiteľa nasledovať kvôli zatvoreným dverám napríklad do kúpeľne, majiteľ ho nájde čakať pred dverami.
Pri odchode majiteľa z domu sa k shadowingu pridružuje hyperventilácia. Pri bežných úkonoch, ktoré súvisia s odchodom majiteľa z domu ako je napríklad obliekanie sa, zatváranie okien, balenie si vecí či zvuk kľúčov sa nasledovanie majiteľa zintenzívňuje, frekvencia dýchania sa u psa zvyšuje a majiteľ môže u psa pozorovať aj dilatované pupily či tremor (triašku).
Vďaka kamerám, ktoré sú v súčasnosti cenovo dostupnejšie máme lepší prehľad o prejavoch, ktoré psy manifestujú počas osamotenia. Najčastejším prejavom je vokalizácia, pričom sa môže jednať o kňučanie, štekanie i zavýjanie. Za vokalizáciou ako druhý najčastejšie manifestovaný prejav nasleduje deštrukčné správanie, ktoré súvisí s ďalším prejavom a to je únikové správanie. Psy so separačnou anxietou najčastejšie ničia priestory, ktoré by im umožnili dostať sa k osobe ich záujmu. Majiteľ tak môže nájsť zničené dvere, zárubne, žalúzie, okná. V prípade, že je pes umiestnený v klietke, majiteľ pozoruje poškodené časti klietky a ak je pes umiestnený na dvore, majiteľ môže nachádzať poškodené oplotenie. S deštrukčným správaním úzko súvisia aj poranenia. U psov môžeme nájsť krvavé ďasná, vylámané zuby, krvavé labky s dorezanými chodidlovými vankúšikmi, či zalomené alebo inak poškodené pazúre. Okrem spomínaných prejavov sa separačná anxieta môže prejavovať aj pomočovaním či špinením v byte, seba-deštrukčným správaním (acral lick dermatosis) alebo zvracaním a hnačkou.
Po príchode majiteľa domov sa psy zvítavajú preexponovane, kňučia od radosti a trvá im pomerne dlhú dobu, kým sa po príchode majiteľa ukľudnia. U niektorých psov je možné pozorovať polydipsiu (nadmerné pitie vody) ale aj pomočenie od radosti.

Dôležitosť diferenciálnej diagnostiky

Skôr ako na základe manifestovaných prejavov vyslovíme diagnózu, je nutné oddiferencovať prejavy od iných diagnóz, ktoré prichádzajú do úvahy. Pokiaľ totiž príčina prejavov problémového správania nesúvisí so separačnou anxietou, zvolená terapia nemusí byť úspešná.
Separačnú anxietu je nutné v prvom rade odlíšiť od problémov súvisiacich s nedostatočne vytvorenými hygienickými návykmi, s nedostatkom stimulácie a pohybu psa. Deštrukčné správanie môže mnohokrát súvisieť s nudou a pokiaľ majiteľ upriami pozornosť psa napríklad na hračky naplnené jedlom, môže daným deštrukčným prejavom ľahko predísť. Ani vokalizácia nemusí mať priamy súvis so separačnou anxietou. Psy sú sociálne zvieratá a počas osamotenia môžu využívať vokalizáciu ku komunikácii so svojím okolím. Taktiež treba myslieť na externé faktory, ktoré môžu u psa spúšťať vokalizačné prejavy. Pokiaľ má pes umožnený výhľad z okna a externé podnety u neho spúšťajú vokalizačné prejavy, znemožnenie výhľadu z okna vie opäť vyriešiť problém s nadmernou vokalizáciou.
Dôležitým kritériom pre správnu diferenciálnu diagnózu je v mnohých prípadoch časový priebeh prejavov, ktoré pes manifestuje. Zatiaľ čo prejavy súvisiace s nudou sa u psa objavujú až po niekoľkých hodinách osamotenia, prejavy spájané so separačnou anxietou eskalujú po odchode majiteľa z domu, pričom interval, v ktorom psy manifestujú najvýraznejšie prejavy separačnej anxiety je interval 10 – 30 minút po odchode majiteľa. Tieto stresové reakcie sú pre psa nesmierne energeticky náročné, preto po tomto intervale dochádza k vyčerpaniu, avšak pokiaľ jedinec načerpá potrebnú energiu, môžu sa prejavy objaviť v niekoľkých ďalších cyklických vlnách, ktorých spustenie môže byť ovplyvnené vonkajšími faktormi.

Terapia separačnej anxiety

Pri terapii separačnej anxiety zohráva kľúčovú rolu správne nastavenie terapie pre daného jedinca a jej následné dodržiavanie zo strany majiteľa, pričom najlepšie výsledky sa dostavujú pri kombinácii behaviorálnej modifikácie správania, farmakoterapie a doplňujúcich foriem terapie.
Pod pojmom behaviorálna modifikácia správania rozumieme formu terapie, pri ktorej sa snažíme zmeniť správanie psa a to využitím systematickej desenzitizácie a kontrapodmieňovania. Princípom systematickej desenzitizácie je postupnými krokmi docieliť u psa to, že na podnety, ktoré u neho spúšťajú úzkostné prejavy nebude reagovať a v kombinácii s kontraodmieňovaním sa potom u psa snažíme vytvoriť na dané podnety nové, nami požadované reakcie. V praxi to znamená, že psa budeme najprv vystavovať veľmi jemným verziám podnetov spúšťajúcich prejavy separačnej anxiety a pokiaľ na ne nebude reagovať, môžeme ho postupne vystavovať výraznejším verziám podnetov. Naším cieľom je teda ukázať psovi, že tieto podnety sú niečo úplne bežné, môžu sa objaviť hocikedy a nemusia nutne súvisieť s odchodom majiteľa z domu.
K systematickej desenzitizácii pripojíme aj kontrapodmieňovanie, čo znamená, že psa odmeníme sa kľudné správanie a takýmto spôsobom u neho budeme budovať kľudné reakcie na podnety, ktoré predtým vzbudzovali úzkostné stavy.

Prognóza

Doba potrebná na vyliečenie separačnej úzkosti u psa je veľmi individuálna. Faktory, ktoré ju ovpyvňujú sú napríklad stupeň rozvinutia separačnej úzkosti u psa, temperament psa ale aj prístup majiteľa k riešeniu tohoto problémového správania a dodržiavanie terapeutického plánu. Treba však podotknúť, že separačná úzkosť nie je neriešiteľný problém a s odbornou pomocou, ktorá vie byť v ťažkých momentoch pre zúfalého majiteľa veľkou oporou sa dá táto etopatia dostať pod kontrolu a skvalitniť tak spolunažívanie psa a jeho majiteľa.

Autor: Bc. Veronika Simanová

Potrebujete pomôcť so separačnou úzkosťou vášho psa? Pomôžeme vám. Viac informácií sa dozviete tu.